Chcem sa iba pokúsiť niečo povedať tým, ktorí sú ochotní počúvať . . . Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Všetko hmotné ste už rozdali, čo sa dalo rozdať. Teraz existujete medzi svojím potomstvom, kde všetci dobre poznajú hodnoty, ktoré vyznávate, lebo ich dostali práve od vás. Im sa však chce žiť iba tak ako to, vraj, vyžaduje doba.
Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov – ( Zj 22,12) Skutky z lásky, ktorých obyčajne nebýva veľa z rôznych príčin. Ale práve tie budú univerzálnym platidlom za naše ľudské nedokonalosti, za naše nelásky, za naše prieky s hlasom svedomia. Platidlom aj za všetky chvíle našich neverností, keď sme nemysleli na Otca alebo sme boli dokonca naň naštvaní, lebo nesplnil naše predstavy, rezonujúce v našich prosbách k Nemu.
Sú veci a cesty, na ktoré sa nedá zabudnúť. Sú veci a cesty, o ktorých na začiatku ani netušíme ako vyburcujú náš záujem o ne na celý zbytok života. Tak sa stalo aj mne a - sopkám, vulkánom , tým potvorským a obyčajne veľmi fotogenickým kopcom, ktoré si robia len to, čo sa im zachce a človek nad nimi nemá žiadnu moc.
Budú vás nenávidieť pre moje meno - Matúš 10,22 Toľko nás trápi svet okolo nás, že samozrejme, hľadáme príčiny. Hlavne vo všetkých, ale niekedy aj v sebe. To druhé je dôležitejšie nielen pre jedinca ale aj pre všetkých. Mnohí hľadajú príčiny stále na jednom mieste a úplne účelovo – vo viere, v religiozite, lebo ich to znepokojuje a dráždi. O slobodu im vôbec nejde.
Zdá sa, že v každej ére ľudského bytia sú rôzne aspekty, ktorých vnímanie je závislé od mnohých faktorov: vzdelania, kultúrnej úrovne a predovšetkým schopnosti a ochoty vnímať niečo, čo je záležitosťou ducha. Je tu ale možnosť, že to tak byť môže, ale aj nemusí. – Môžeme uvažovať, že človek sa vekmi tak zmenil, že ho s jeho dávnymi predkami akosi nejde porovnávať, alebo nám zostáva iba konštatovať, že kdesi v hĺbke sa zmenil naozaj veľmi málo.
Zdá sa, že Bohu dosť málo alebo vôbec nerozumieme. Nemyslím teraz len na tých, ktorí s Bohom nekomunikujú. Ani na tých, čo nechcú s Bohom nič mať, ale predsa ho z nejakých, iba im známych príčin, bez prestania ohovárajú. Nemôžeme tu hovoriť ani o tých, ktorí tvrdia, že o Bohu nikdy ani nepočuli. Chcem tu hovoriť o tých, ktorí sa denne modlia, ale . . .
Je to dobre platený účelový spôsob a prezentácia osobnej averzie, ktorá rozdeľuje, šíri nenávisť a v postate vôbec neponúka žiadnu adekvátnu a konštruktívnu alternatívu. V podstate je to iba „chytanie vetra“, primitívna prezentácia duchovna toho ktorého autora článkov, ktorý sa k autorstvu málokedy aj prizná, čo tiež samo o sebe znamená, že tu nie je niečo vporiadku.
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."( Jn 13,34,35)
Či sa pozerám okolo seba alebo sledujem dianie vo svete, rastú vo mne nepríjemné obavy. Moje presvedčenie o existencii podstatnej perspektívnej časti mladej generácie rapídne slabne. Kde sú všetci tí perspetívni? Konajú utajene, a prečo? Patrí publicita iba Zlému? Myslieť si, že sú najdôležitejšie financie, nemá ďaleko od krátkozrakosti. Šírenie pozitívností si vyžaduje predovšetkým prívalovú vlnu entuziazmu a trochu viac námahy.
Už som sa veľakrát v živote presvedčila o tom, že ani nie my tak hľadáme slová, ktoré nás môžu osloviť v tej ktorej chvíli, ale naopak slová si nás vyhľadajú vždy, kedy to najviac potrebujeme. A to nemožno povedať len tak o nejakej knihe ani náhodou.
Všetci sa rozutekali. Strachom pomýlení sa rozpŕchli po kútoch nočného mesta. Aj Peter si zahalil tvár a vyplašený blúdi ulicami. Tak blízko bol pravde a nič nechápal. Brieždenie ho zastihlo pred akýmsi cudzím domom. Hlava mu treští, myšlienky tlačia k zemi a chlad mu preniká celé telo.
Od skorého rána sa lopotí na neveľkom poli neďaleko starých múrov. Nekonečná je to robota, to zbieranie drobných i väčších skál, len aby získal kúsok pôdy naviac. Kamenná hradba pri ceste rastie a konca tejto snahy nevidieť. Taký kraj to je, ako každý, čo si človek poodkrajoval z púšte.
"Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On rýchlo zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi !“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ Lk 19, 1 – 10
. . .a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. – Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja. – Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. – Jn 17,14,25-26 18,1
Príroda je krásna a stále nás prekvapuje niečím, čo dokáže potešiť srdce človeka. Celkom určite je to preto, že sa bezvýhradne podriaďuje božím zákonom a nikdy sa proti nim nebúri.
Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.– Múdr 3,9
Pokora nie je v tom, aby sme sa dávali neustále a pri každej príležitosti ponižovať, lebo práve aj to môže byť mnohokrát príčinou prípadných neúspechov nášho apoštolátu. Myslím, že nie je celkom správne chápať pokoru takto zjednodušene. Boh nechce z nás mať armádu obyčajných „fackovacích panákov“, lebo stvoril každého človeka na svoj obraz, na boží obraz, a to je predsa len o niečom inom.
Kde-kto píše alebo hovorí o tom, že sa komunizmus v novembri 1989 definitívne a až zázračne rýchlo prepadol kdesi v čiernej diere časov. Mnohí pokladali a pokladajú tento zvratový premet za naozajstný zázrak. Iste, hlavne kvôli jeho viac menej pokojnému priebehu, bez krviprelievania, ktoré takéto zvliekania sa v histórii ľudského druhu vždy a zákonite sprevádzali. Ale je to naozaj tak?
Drážďany. Zwinger-,Gemäldegalerie Dresden.- V jednej zo sál slávnej galérie sa môžete zastaviť aj pri neveľkom obraze slávneho renesančného maliara. Pozorného návštevníka dokáže doslova priklincovať na mieste k zvláštnej meditácii v početnom húfe návštevníkov obrazárne. Farizej s potmehúdskym úškľabkom za chrbtom Ježiša, a jeho nastrčená ruka s peniazom geniálnym spôsobom rozpráva príbeh a vôbec nepotrebuje na to slov. V poslednej dobe sa mi často vynára spomienka na tento výjav.
Ani neviem, ako začat.- Zas máme tu jedny voľby, z ktorých sa nerysuje nič dobré iba jalové výsledky, ktoré nevyriešia skutočné príčiny všeobecných strastí občana. Zas a opäť výjde všetka snaha navnivoč kvôli neuveriteľnej ľahkomyseľnosti slovenského voliča a jeho nesmiernej lenivosti rozmýšľať hlavou.
