Čas píniových orieškov na Vulcane

Autor: Marta Polláková | 19.6.2012 o 8:25 | (upravené 13.7.2012 o 8:35) Karma článku: 6,00 | Prečítané:  170x

Sú veci a cesty, na ktoré sa nedá zabudnúť. Sú veci a cesty, o ktorých na začiatku ani netušíme ako vyburcujú náš záujem o ne na celý zbytok života. Tak sa stalo aj mne a - sopkám, vulkánom , tým potvorským a obyčajne veľmi fotogenickým kopcom, ktoré si robia len to, čo sa im zachce a človek nad nimi nemá žiadnu moc.

V hĺbke dávnych dôb, ešte pred vznikom rímskej ríše, bolo pobrežie Tarentského zálivu, Campánie a východná časť pobrežia Sicílie kolonizované Grékmi. Do sféry ich vplyvu patrili aj priľahlé ostrovy, aj keď 90 % Sicílie ovládali Féničania. Všetci spolu tu mali nielen obchodné, ale aj vojenské záujmy. Pôvod väčšiny miest tejto oblasti je však grécky. Mnohé sú už dávno v ruinách, ale viaceré zázračne odolali tisícročiam: Réggio di Calabria, Messina, Taormina, Catania, Siracusa alebo Agrigento a mnohé ďalšie. Sú to mestá a miesta, kde sa dnes snúbi starobylé s moderným a svojím čarom priťahujú stále viac obdivovateľov. Východ a juh Sicílie je husto posiaty pozostatkami architektúry tak gréckej, ako aj rímskej. Ani vplyv Féničanov nie je zanedbateľný hlavne v keramike a mozaikách Asi dvadsať kilometrov na sever od Sicílie sa vynára z vĺn Tyrrhenského mora súostrovie siedmych neveľkých ostrovov – siedmych sestier matky Sicílie, ako ich dôverne nazývajú Taliani. Pri pohľade z vtáčej perspektívy vytvárajú siluetu letiaceho bájneho vtáka. Či je táto skutočnosť prapríčinou alebo následkom množstva historiek o starých božstvách, hrdinoch a ich anabázach nie je celkom jasné. Ale jedno je isté: tieto miesta s ľahkosťou dokážu vtiahnuť do sveta fantázie nejedného návštevníka, ktorý svoje krídla fantázie bol už dávno zahodil. Existuje hypotéza, podľa ktorej je celé súostrovie pozostatkom pevniny Tyrreánia, ktorá sa rozpadla a prepadla do hlbín mora po kataklyzme v hlbokej minulosti, keď bola v tejto oblasti vulkanická činnosť oveľa intenzívnejšia. Búrlivá história týchto končín sa tu ešte stále prejavuje rôznymi spôsobmi na viacerých miestach a robí ich pre súčasníka atraktívnymi. Na mapách nachádzame túto oblasť pod oficiálnym názvom Liparské ostrovy, ale Taliani stále používajú ich pôvodný názov – Isole Eolie, Eolské ostrovy. Tomuto názvu iste nechýba patričná dávka poézie. Takto ich pomenovali vo svojej dobe Gréci, lebo verili, že na jednom z nich, Stromboli, sídli boh vetrov Eolus, sedáva pred svojou jaskyňou a pevnou rukou vládne štyrom vetrom, aby svojím dychom dostatočne napínali plachty lodí, najmä gréckych, ktoré brázdili vtedy Tyrrhenské more v hojnom počte. Niet sa čo diviť, že sa v týchto končinách odohrávali deje väčšiny slávnych gréckych povestí a bájí. V nich sa to len tak hemží hrdinami a nadprirodzenými bytosťami. Tu sa teda odohrávali heroické činy Odysea, Jasona a neuveriteľné príbehy Argonautov, plné nebezpečných a neprekonateľných pascí. Tu, v najužšom mieste Messinskej úžiny, kántrila svoje obete hrozná skala Scilla a ťahal ich ku dnu smrtiaci vír Charybdis. Tu pásli svoje stáda Kyklopi, striehla čarodejnica Kirké a zvodne vyspevovali Sirény. Kto predsa odolal týmto nástrahám a oboplával Sicíliu, cestou do Kartága na ostrove Ogygia uviazol v osídlach nymfy Calypsó, ktorej neunikol ani Odyseus. Dnes má tento ostrov názov Pantelleria a je tiež jedným z tých, kde vulkanická aktivita stále trvá. Klenotom tohto ostrova je Venušino zrkadlo – jazero oddelené od mora nie veľmi širokým pásom pevniny. Je napájané podzemnými prameňmi, čo je na takýchto malých ostrovoch vec veľmi nezvyčajná. Na všetkých ostrovoch nájdeme veľa letných sídiel známych osobností. Vráťme sa však na Isole Eoli. Dnešný oficiálny názov dal súostroviu ten najväčší a najobývanejší z nich – Lipari. Patrí k nemu ešte Salina, Panarea, Filicudi, Alicudi, vulkanicky stále aktívne Stromboli a Vulcano. Celé súostrovie spadá pod správu mesta Messina. Dojem z čarokrásnej dramatickej krajiny ostrovov znásobuje tunajšie more, sýto modré a čisté. Je plné množstva druhov rýb, všelijakých morských potvoriek a potvor, ktoré v hojnom množstve využíva tunajšia gastronómia. Sezóna na kúpanie je, najmä pre vnútrozemca, oveľa dlhšia ako napríklad na Jadrane. Hojné radosti si tu užijú potápači a to zvlášť tí, ktorým učarovala aj archeológia a speleológia. Celé súostrovie je pozostatkom mohutného vulkanického pásma, ktoré vo svojej búrlivej histórii postupne ustupovalo moru a jeho vrcholy dnes poznáme práve ako Liparské ostrovy. Dokazujú to strmé zrázy, padajúce do hĺbky až 2 000 m pod hladinu, podmorské jaskyne a neustála vulkanická činnosť tak na povrchu ako aj na morskom dne. Aj archeologické náleziská na súši i pod hladinou sa dušičke prieskumníka priamo ponúkajú. Iba sto minút trvá plavba trajektom z Milazza do Porto Levante na ostrove Vulcano. Neveľký kúsok pevniny dostal meno podľa rímskej obdoby mena gréckeho boha ohňa Hefaista. Tento nebezpečný boh vraj síce sídlil v žeravom pažeráku sicílskej Etny, ale dosť často sa rád zdržiaval aj vo svojej druhej vyhni, v tunajšej sopke Fossa di Vulcano. Počas plavby na tento ostrov sa zdá, že je to iba šedivý dymiaci kopec. Skutočnosť je však trochu iná. Ranné slnko odhalí zrazu všetky jeho nevšednosti a hoci by ho zdatnejší chodec pohodlne obišiel dookola za necelý deň, miesto je to veľmi ojedinelé. Kužeľ Gran Cratere je rozložitý a vlastný kráter o priemere 500 metrov dosahuje výšku 491 metrov. Je plný činných fumarol, chrliacich dosť intenzívne jedovaté sírne výpary, ktoré vytvárajú fantastické sírne kvety. V dávnych dobách sa tu ťažila síra a preto, že to bola práca životu nebezpečná, robili ju za neľudských podmienok väzni. Aj dnes vliezť do krátera bez spoľahlivého sprievodcu len tak, zo zvedavosti, je hazard, ktorý sa nemusí vyplatiť. Vulkán vybuchol naposledy v roku 1888 po Kr. Veľké kusy lávy vyletovali do výšky 500 metrov a sporadické erupcie trvali dva roky. Dosiaľ je jeho činnosť prítomná na celom ostrove v rôznych formách. Západné pobrežie ostrova tvorí lávový masív s niekoľkými výbežkami do plytkého prielivu medzi Vulcanom a ostrovom Lipari, ale južnejšie padá strmo do hĺbok a vytvára nad i pod hladinou rôzne dutiny a jaskyne Touto zaujímavou časťou pobrežia sa možno kochať iba pri okružnej plavbe. Z druhej strany masív ohraničuje neveľký úval, ktorý plynule prechádza na planinu Il Piano. Na tejto planine nájdeme ešte dva menšie krátery a tretí, Mount Aria, tvorí súčasť pobrežného masívu a prevyšuje Gran Cratere o celých sto metrov. Nedá sa jednoznačne povedať, že by boli vyhasnuté, skôr možno skonštatovať, že v súčasnosti zatiaľ iba neprejavujú žiadnu činnosť. Celá planina je ohraničená valom, čo znamená, že je to vlastne kaldera, ako pozostatok živšej vulkanickej činnosti v minulosti. Na plochom hrebeni masívu, v úvale a na planine je pomerne hustá vegetácia a nájdeme tu viac usadlostí. Na severnom výbežku ostrova je ešte jeden sopečný kužeľ – Vulcanello. Je podstatne nižší , má iba 123 m a v jeho kráteri už niet žiadnej aktivity. Je porastený vegetáciou, ktorú tvoria väčšinou plazivé sukulenty, husté porasty opuncií a vysoká ostrá tráva, ktorej bolestivé pichnutie nie je najpríjemnejším zážitkom. Značná časť krátera je zaplnená množstvom stuhnutej lávy bizarných tvarov s veľmi príhodným názvom – Údolie monštier. Je to naozaj ideálne miesto pre fotografovanie. Spiaggia di Levante je pláž plná vyzrážaných kysličníkov síry vo všetkých odtieňoch žltej, kde drobné fumaroly bez prestania ohrievajú jemný piesok.V mori, na pomerne plytkom dne, sú fumaroly rôznej veľkosti. Vulkanické plyny z nich unikajú s premenlivou intenzitou a menia vody malého zálivu na prírodný bublinkový kúpeľ. Z časti je dno pokryté plochými lavicami stuhnutej lávy. Vyhladené nekonečným pohybom vody sa priam núkajú k príjemnému posedeniu v tomto kúpeli. Sem – tam sú v nich otvory rôznej veľkosti, kde si možno spustiť nohy bez obáv, že vás za ne môže čosi chytiť, lebo murény a kraby sa utiekajú do tichších zákutí morského dna. Niekoľkoročné intenzívne sledovanie vulkánu i celého ostrova prinieslo alarmujúce poznatky vedcov o tom, že kdesi v hĺbke asi 2000 metrov pod týmto bublinkovým zálivom a pod plážou je pole žeravej lávy. Existuje predpoklad, že sa aktivita vulkánu v budúcnosti prejaví práve tu a nie v kráteri Fossa di Vulcano. Dokazuje to stále intenzívnejšia činnosť fumarol na dne mora, ale i na mnohých miestach pláže plnej väčších, či menších bublajúcich hrncov sopečného bahna, jemnučkého ako tortový krém. Preto prechádzky po pláži vyžadujú určitú dávku opatrnosti. Vlnami neustále uhládzaný piesok pláže je plný malých dierok, ako by v ňom prebývali nejakí červíci. Ale aj to má na svedomí unikajúci plyn. Tento všadeprítomný dych vulkánu má rovnaké zloženie nielen v kráteri, ale tiež v mori i na pláži. Len pár metrov od zálivu, v hlbšej priehlbine, buble jemné biele bahno. Práve toto miesto je vyhľadávané stále viac, lebo lieči mnohé ľudské neduhy. Sú to hlavne rôzne alergie, psoriáza, gynekologické, pohybové problémy a mnohé iné.Okolo, vo výklenkoch kopca zo stuhnutej lávy a sopečných skál, sfarbených do žlta sírnymi výparmi slušnej teploty, sa tiež dá vysedávať a takýmto jednoduchým spôsobom rozháňať reumatické starosti. . Je celkom príjemné sedieť neďaleko brehu na kameni, spod ktorého bez prestania vyletujú husté bubliny a popri tom pozorovať napríklad zaujímavú činnosť jednej fumaroly na vonkajšom svahu Gran Cratere. Vyzerá to tak, akoby so svojimi sírnymi výparmi vzdychala v okruhu asi 100 m. a vždy na inom mieste. Ba akoby bafkala z obrovskej fajky. Prekvapenia tohto ostrovčeka však týmto nekončia. Na mojich podvečerných potulkách ma zaujal pútač výstavy šperkov tunajších majstrov. Okrem umeleckých diel ma však čakalo aj iné prekvapenie: výstavná sieň, utvorená z väčšej časti prírodnými živlami vo veľkom kopci stuhnutej lávy, ktorý pravdepodobne slúži ako zátka nejakého zdroja podzemného tepla, ktoré sála zo stien v takej intenzite, že musí byť neustále regulované klimatizačným zariadením. Pobrežie ostrova sa väčšinou prudko zvažuje do mora a pokračuje do veľkých hĺbok pod hladinou. Pláže nájdeme len po oboch stranách akejsi šije, ktorá spája už spomínaný výbežok Vulcanello a hlavnú časť ostrova. Protipólom Spiaggia di Levante je široká zátoka Baia di Ponente s jemným čiernym pieskom. Svetobežníci tvrdia, že sa kvalitou úplne vyrovná pieskom havajským. Zátoka sa pozvoľne zvažuje do pomerne plytkých vôd prielivu medzi Vulcanom a ostrovom Lipari.Tento prieliv je plný brál zo stuhnutej lávy a z vulkánu vyvrhnutých skál rôznej veľkosti. Najväčšia z nich je Skala Sirén – Lo Scoglio delle Sirene. Hlavné osídlenie ostrova je práve na tejto šiji, neďaleko pláží a na svahoch Vulcanella, kde je možné nájsť aj luxusnejšie obydlia. Skoro všetky stavby, aj tie novšie, veľmi pripomínajú bielu architektúru gréckych ostrovov, ale nájdu sa tu skôr tuniské vplyvy. Skoro všetky domy majú nízke kupolovité strechy, typické pre oblasti, kde slnko hreje a svieti intenzívnejšie. Záhrady sú plné ibiškov, oleandrov, bougainvileí, olivovníkov, citrusov a mandľovníkov. Domy sú skryté v tieni paliem, figovníkov, pínií a morušovníkov. Väčšinou murované oplotenia obrastajú plazivé sukulenty, opuncie a muškátové kríky. Pôda je pre našinca zvláštna - tmavošedivý sopečný piesok. Ale nájdete v nej rásť splanené kríky durmana obsypané trubkovitými bielymi kvetmi alebo vám pritiahne zrak záplavou vínovočervených kvetov krík netýkavky – impatiens. Duny čierneho piesku obrastajú trsy nebezpečne pichľavej ostrice a dlhé výhony kosmatice. V zeleni šuchocú jašteričky rôznych farieb a pozerajú na vás veľké oči modliviek rôznych veľkostí a zafarbenia. Tie bez strachu asistujú všade. Podvečerné prechádzky po ostrove vždy prinesú nejaké prekvapenie. Aj na malom priestranstve pred kostolom rastie v čiernom sopečnom piesku cibuľovitá rastlina Hymenocalis s prekrásnym bielym kalichovitým kvetom len tak, pod nohami. V čase dozrievania píniových orieškov koncom septembra sa po záhradách pohybuje značné množstvo plchov s krásnymi očkami. Po nociach sa sťahujú do korún pínií a dokážu sa na nich hostiť a šramotiť do ranného svitu. Obdivuhodne šikovne dokážu rozlúsknuť tvrdú škrupinu orieška, aby sa mohli rýchlo dostať k chutnému obsahu. Typická pre ostrov je keramika. Je všadeprítomná tak v interiéri ako aj v exteriéri. Diela väčšinou pripomínajú púnsku keramiku z vykopávok v okolí Kartága. To isté platí aj pre jemné mozaiky z drobných úlomkov keramiky pestrých farieb. V čase mojej návštevy tu bola veľká výstava domácich tvorcov, kde prevládali zobrazenia tvorov a bohov z gréckej mytológie. A bola to nielen dekoračná, ale aj úžitková keramika. Na rôznych miestach prístavného mestečka nájdeme aj sochy so sopečného tufu. Nad všetkým týmto dominujú mnohé prírodné lávové výtvory, ktoré pomaly obrastajú vegetáciou a menia sa na úchvatné alpína. Je to nádherné. Tu sa nikto nesnaží pretvoriť toto zaujímavé miesto podľa svojich predstáv a záujmov. Ak je potrebné postaviť niečo nové, príroda a jej diela sa poctivo rešpektujú. Napriek svojej vulkanickej minulosti i prítomnosti je tento ostrov zvláštne tiché miesto, vhodné na odpočinok ďaleko od hektiky ostatného sveta. Tu sa neliečia len telesné neduhy. Kto chce, nájde tu vnútorný pokoj a radosť zo života. Veľmi k tomu prispievajú aj obyvatelia ostrova, srdeční a milí, ako napríklad aj ten vysoký rybár, ktorý každé ráno namiesto budíka vykrikoval do každej odbočky z hlavnej ulice to svoje… -- P e s c é é é -- , aby vychýrená domáca kuchyňa, nedajbože, netrpela nedostatkom všetkej tej morskej hávede. Veď aj ona je lákadlom pre turistu alebo cestovateľa z ktoréhokoľvek kúta sveta. Uličky malého prístavného mestečka ožívajú hlavne v podvečer. Sú plné obchodíkov so všeličím. Najväčším lákadlom sú tie, ktoré sú plné filigránskych výrobkov z červeného koralu. Nie sú to ale vždy iba šperky, ale aj rôzne maličkosti, akési zhmotnené spomienky na miesto, kde je každému milo a dobre. Zopár žltých kamienkov, morskou vodou obrúsené kúsky pemzy, kúsok stvrdnutej lávy alebo lesklé kúsky čierneho obsidiánu prehadzujem z jednej dlane do druhej ako pamiatku na tieto miesta. Sírny pach, ktorým boli nasiaknuté, sa pomaly z nich vytratil, ale spomienky zostávajú a sú mimoriadne živé. -
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?