O človečenstve.

Autor: Marta Polláková | 31.5.2012 o 23:52 | (upravené 13.7.2012 o 8:29) Karma článku: 5,87 | Prečítané:  141x

Zdá sa, že v každej ére ľudského bytia sú rôzne aspekty, ktorých vnímanie je závislé od mnohých faktorov: vzdelania, kultúrnej úrovne a predovšetkým schopnosti a ochoty vnímať niečo, čo je záležitosťou ducha. Je tu ale možnosť, že to tak byť môže, ale aj nemusí. – Môžeme uvažovať, že človek sa vekmi tak zmenil, že ho s jeho dávnymi predkami akosi nejde porovnávať, alebo nám zostáva iba konštatovať, že kdesi v hĺbke sa zmenil naozaj veľmi málo.

Všetky historické zdroje biblické i nebiblické sú plné opisov ľudského charakteru, ktorý akoby ani žiadnemu vývoju nepodliehal. Menia sa iba veci okolo: typy vládnutia a vládcovia, vynálezy pre dobro človeka, ale i na jeho dokonalejšie zabíjanie, a najmä rôzne prejavy človeka navonok. Jeho najvnútornejšie vnútro však akoby nijakému toku času nepodliehalo. Vlastnosti, ktoré omotávajú ľudské srdcia od počiatku sú, zdá sa, nezničiteľné. Netreba tu vymenúvať všetky tie zákernosti, chamtivosti, ľahostajnosti, pyšnosti a nepreberné množstvo iných necností. Povedané v súhrne, je to permanentná vzbura proti Bohu a neprestajná chuť obchádzať božie zákony. Preto sú následky na historického človeka také, aké sú. – Boh dáva človeku alternatívy, ale dal človeku aj slobodu rozhodnutia sa, čo je v rámci tvorstva jedinečný dar. Dal mu možnosť spoluvytvárania spôsobu svojej existencie v tej časti, ktorá sa volá pozemský život. A aj keď sa rôznou mierou vlôh ducha snažil o rozlíšenie, náklonnosť ku všetkým nectnostiam ponechal rovnako každému. Slobodné využívanie rôznej miery vlôh a talentov má dopomôcť každému k dotváraniu samého seba a to je pravý zmysel života každého človeka. Ostatné tvorstvo túto možnosť nemá, podlieha iba prirodzenému vývoju. No a človek so svojimi možnosťami zaobchádza rôzne: jeden ich pohodlne zakope, aj keď riskuje ich zánik pod vplyvom vonkajších okolností, zatiaľ čo iný ich používa celý život ako štít na ochranu svojho človečenstva. Treba si tiež uvedomiť, že ľudský život je aj priestor, v ktorom manévruje zlo. Zlo, ako antipól božích snáh o úspešné finále pozemskej etapy života človeka. Zlo, ktoré motá hlavu človeka a reguluje ho na svoju cestu, lemovanú falošnými smerovkami. Zlo nikdy nestrácalo, nestráca, ani nebude strácať čas. Vedieť ho rozoznať by malo byť leitmotívom pozemskej existencie každého bez rozdielu. Prorokov, ktorí v hĺbke času i v súčasnosti chceli a dokázali vyjednávať u Boha zhovievavosť a milosrdenstvo k ľuďom „tvrdých chrbtov“, bolo vždy tragicky málo. Mať však vieru Abraháma – to je milosť, ktorou odmieňa Boh za to, že uvoľníme priestory svojho vnútra pre ozdravujúci vánok a očisťujúci plameň Ducha. –
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?