Šimon z Cyrény

Autor: Marta Polláková | 3.4.2012 o 9:57 | (upravené 4.4.2012 o 12:13) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  234x

Od skorého rána sa lopotí na neveľkom poli neďaleko starých múrov. Nekonečná je to robota, to zbieranie drobných i väčších skál, len aby získal kúsok pôdy naviac. Kamenná hradba pri ceste rastie a konca tejto snahy nevidieť. Taký kraj to je, ako každý, čo si človek poodkrajoval z púšte.

A slnko, ledva sa vyškriabalo nad obzor, začína páliť. Hodí na káru starý plášť, lopatu, motyku a ťahá za uzdu tvrdohlavého osla, ktorý si skoro vždy robí len to, čo chce. Dnes sa však pohol na prvé trhnutie, až Šimon zadivene pokrúti hlavou, ale nezdrží sa. Pevným krokom sa poberá k mestskej bráne. Až sem mu do uší dolieha akási čudná vrava, zlostné výkriky a úsečné povely rímskych vojakov. Nenávidí ich. Všade sa rozťahujú a ide z nich strach. Ani deti sa nemôžu bezstarostne hrať pred domom, lebo je blízko cesty a po tej sa často na koňoch preháňa celá kohorta. V bráne je zmätok. Pár zdesených ľudí sa snaží dostať z mesta von a uteká do polí. Ale viac je tých, čo sa tlačia dovnútra a pridávajú k nejakému sprievodu. Šimon má iba jedinú starosť: dostať sa konečne do vedľajšej pokojnejšej ulice, ktorá vedie k jeho domu. Osol sa ale naraz zľakol davu a skoro prevrátil káru. Vysoký vojak s korbáčom v ruke odrazu zdrapil Šimona za plece a kdesi ho ťahá. Šimon sa aj vzpiera, ale v tej chvíli sa zarazí. Ulicou kráča popravný sprievod. Napadá ho, že to musí byť niekto známy, keď sú tu také davy. Šimon nemá rád takéto scény, ale tvrdá ruka plece nepustí a posunkami ho núti zdvihnúť spadnutý trám, čo prikvačil na kamennú dlažbu skrvavené telo. Pokúša sa vymknúť, ale ruka nepopustí. A tak nerád a zhnusený vymotáva z povrazov to drevo a ukladá na svoje plecia. Vojak len čo ho pustil, švihne korbáčom do skrvavenej kôpky, spod ktorej vytekajú tenké pramienky krvi a strácajú sa pomaly pomedzi kamene dlažby. Hlava v akomsi tŕňovom čepci sa dvíha a na Šimona zo zmučenej tváre zasvietia oči. V tej chvíli sa Šimonov strach začne v nich prepadať. V živote nepocítil v celom svojom vnútri taký súcit. On, tvrdý chlap, s ktorým sa nik nemaznal, utiera si do rukáva slzy. – Divný pocit zaplavuje celé jeho vnútro. Rev davu mu ešte do uší dolieha, ale už iba akoby z diaľky. Tie oči, tie oči plné lásky – upokojujú, hladia, chlácholia. Zo Šimona opadáva strach, mizne pocit odporu a hrôzy. Celé jeho vnútro zapĺňa ľútosť až srdce mu v tej chvíli mrie a dušu zalieva neznámy pocit. Hoci z hĺbky svojho ja ľutuje toho ztýraného človeka, odrazu ho začne viacej trápiť spomienka na včerajší večer, keď sa rozkričal na svoju ženu pre akýsi rozbitý starý džbán. –
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?