Chcieť pre Boha len to najlepšie.

Autor: Marta Polláková | 21.3.2012 o 15:29 | Karma článku: 6,19 | Prečítané:  691x

Pokora nie je v tom, aby sme sa dávali neustále a pri každej príležitosti ponižovať, lebo práve aj to môže byť mnohokrát príčinou prípadných neúspechov nášho apoštolátu. Myslím, že nie je celkom správne chápať pokoru takto zjednodušene. Boh nechce z nás mať armádu obyčajných „fackovacích panákov“, lebo stvoril každého človeka na svoj obraz, na boží obraz, a to je predsa len o niečom inom.

Zároveň dal svojmu stvoreniu slobodnú vôľu. Vôľu rozhodnutia sa pre to dobré alebo zlé v jeho – božích očiach. Akt stvorenia a jeho pokračovanie nie je žiadna linka na identické výrobky. A tak sa ľudia odlišujú predovšetkým nielen svojím výzorom, ale najmä svojimi vnútornými danosťami, povahou, inteligenciou a pod. Medzi svätcami nájdeme síce osobnosti až extrémne pokorné, ale aj osobnosti cieľavedomé, ambiciózne, ktoré na svojich postoch presadzovali božie zámery a nebolo to vždy iba s úsmevom. Potom a krvou napokon platili za svoju osobnú lásku k Bohu obyčajne v skrytosti.. Okolnosti bývajú rôzne a preto aj spôsoby argumentácie pred váhajúcimi, ľahostajnými k religiozite musia byť rôzne, lebo aj poslucháči sú rôzni. Mávanie vlastnou pokorou pred nejakým pochybovačom, hľadačom pravdy alebo dokonca ateistom hneď pri prvom kontakte, nebýva efektívne. Ten druhý tú pokoru musí na nás a v nás objaviť sám. Len potom ho tá naša pokora začne znepokojovať. Ak naozaj chceme pre Boha len to najlepšie, nie je to práve len to jednoduché nastavenie druhého líca. To sa týka iba našej osoby, lebo pokora je tým ohňom, plameňom, v ktorom sa dosahuje rýdzosť nášho osobného vzťahu k Bohu. Miera slobody veriť v Boha alebo neveriť v neho nie je predsa rovnaká. Tiež je predsa úplne odlišné, keď niekto verí v niečo, čo je a iný v to, čo je, neverí. Kdesi ktosi múdry povedal, že ak niekto verí v Boha a po smrti zistí, že žiadneho Boha niet, nestane sa nič, ale ak niekto neverí v božiu existenciu a po smrti sa presvedčí, že Boh predsa existuje, je neskoro. Neskoro pre večnosť. A to je predsa asi tá najhroznejšia perspektíva pre človeka. – Môže si azda niekto, kto o sebe tvrdí, že je kresťanom, nespomenúť na toto pri každom jednom stretnutí s blížnym, ktorý má väčší alebo menší problém s vierou v Boha? Nie je azda jeho základnou povinnosťou v danej chvíli hľadať najefektívnejší spôsob, ako ho presvedčiť? Je to neľahké, lebo miera empatie nebýva obyčajne dostatočná a osobnosti aktérov sú také odlišné. Nuž ale vždy je tu zároveň ešte to známe: „ Neviete dňa, ani hodiny ...“Na to sa neoddá zabúdať. -
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?