Sediac pod stromom . . .

Autor: Marta Polláková | 3.3.2012 o 20:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

... prehŕňam sa myšlienkami ako nesmelý vietor v lístí. Svet vôkol sa búri vytrvale a skôr bez rozmyslu, tak načo si to všímať. Svet má svoje zvuky, väčšinou nestoja za reč. A tak sa človek iba sem-tam zastaví alebo aspoň by sa mal, aby celkom nezdivel a ani nevnucoval naokolo svoje spleeny, ak je náhodou práve v nejakých zamotaný, lebo svet nemá záujem.

Tak momentálne sediac pod stromom lovím vo svojom vnútri, ale našťastie sa mi nedarí nájsť nikoho, ku komu by som cítila niečo negatívne, aj keď nie je práve málo tých, ktorí mi v živote ublížili a možno aj ubližujú. Na to, čo bolo, sa snažím nemyslieť, ba podľa možnosti úplne na to zabudnúť a to čo je súčasné veľmi si nevšímať. Jedno však už teraz viem určite, že nech ma v živote stretlo hocičo nepríjemné, temer vždy som mala na tom sama časť viny. A tak vlastne v mojom živote nemôže existovať nikto, koho by som nejako nenávidela, nechcela s ním nič mať alebo bola aspoň naň naštvaná, aj keď niekedy použijem tvrdšie slová – v srdci je to však iné. Ide tu vždy o rebríček hodnôt. Bazírovanie na svojich a len svojich momentálne uznávaných hodnotách a cieľoch, ktoré nemusia vyhovovať tomu druhému, ale veľakrát ani tomu, kto na nich tvrdošijne trvá, nevedie k ničomu, iba k vzájomnému ubližovaniu si. Ak ide o osudovú lásku, ktorá je medzi ľuďmi od nepamäti, razantné presadzovanie svojich predstáv je nákazou, ktorá spôsobuje iba negatívne pocity, bolesť toho druhého a predovšetkým vlastnú márnu snahu zabudnúť. Keď k tomu pridáme ešte aj vykonštruovaný názor, že za všetko môže ten druhý, zostane iba také tvrdohlavé motanie sa v slepej uličke. Kdesi v hlbinách nášho ja, by mala byť ukrytá myšlienka, že aj sami môžeme mať zásluhu na momentálnej situácii, a nesmieme sa snažiť to zahmliť, ale si to poctivo priznať. Konečne sa to len tak ľahko ukryť ani nedá. Myslím si, že láska zostala rovnaká, taká aká bola keď som ja bola mladá a taká, aká sa ťahá celou existenciou ľudstva. Dnes sa z nej však pod rúškom akejsi falošnej slobody jednotlivca nasilu vytrháva podstata : obetavosť, tolerancia, pokora, trpezlivosť, vytrvalosť a podobné čnosti, a zostáva z nej iba taký beztvarý franforec egoizmu, ktorým si ľudia medzi sebou mávajú ako z idúceho vlaku a aj si tak ubližujú – na pochode. Diabol má dnes svet v pazúroch a on,nezmerateľné ego, tá stelesnená nenávisť ani iný nemôže byť, lebo láska je jednou z božských čností, tá najdôležitejšia. Preto si treba dávať pozor, aby sme mu nenaleteli. Nenechajme si našepkávať návody ako znenávidieť človeka, nech sa už jedná o kohokoľvek, lebo každý, pokým žije, má šancu na zmenu a aj šancu na to, aby sme ho milovali aspoň ako seba, hoci aj s jeho chybami. – Nie je to ľahké, ale za pokus to stojí a je najvyšší čas. -
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?